Penzión Tvarožek ***

Brezová p/B

Brezová pod Bradlom

je mestom ležiacim na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny v malebnom kraji pod Bradlom. Z minulosti Brezovej sú známe najmä udalosti roku 1848, boj za národnú slobodu, či také osobnosti ako Samuel Jurkovič, Štefan Osuský, Ján Papánek a iní. Brezová pod Bradlom ponúka svojim návštevníkom priestor pre aktívny odpočinok i prírodné prostredie vhodné na cykloturistiku a turistiku. Okrem toho ponúka tiež príležitosť spoznávať kultúrne pamiatky a bohatú minulosť mesta i okolitého kraja. 

Dobrú možnosť vnímať krásu krajiny dáva nad Brezovou sa vypínajúci vrchol Bradla. Pozorovateľ z neho uvidí zvlnený terén posiaty kopcami, poliami a lúkami, ovocnými sadmi, lesmi i menšími skupinami stromov, rozbrázdený početnými dolinami a výmoľmi. V strede tejto krajinnej scenérie sa nachádza Brezová. Na západe, severe i východe ju obkolesujú kopanice, juh zas zaberajú lesmi pokryté vrchy Brezovských Karpát.

Mohyla

Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle,národná kultúrna pamiatka, je dielom architekta Dušana Jurkoviča. Svojim prevedením právom patrí k vysokému štandardu európskej monumentálnej architektonickej tvorby. Má rozmery 93 x 62 m a postavili ju počas 280-tich pracovných dní v rokoch 1927 – 1928. V roku 2009 bola slávnostne zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.

Rínek

Brezovský rínek (dnes Námestie generála M. R. Štefánika) miesto pohnutých udalostí jari i jesene 1848. 28. apríla 1848 tu J. M. Hurban svojou rečou strháva tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, a slovenských poslancov na sneme. V septembri 1848 sa kraj pod Bradlom stáva centrom povstania a 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky. Dnes je 22. september na pamäť týchto bitiek Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky.O

Brezovské perko

Brezovské perko je malá kytička z voňavých byliniek. Tieto bylinky si každá dievka dopestovala vo svojej záhradke a keďže to boli trvalky, v každom ročnom období mohla uviť a darovať svojmu milému perko. Takéto perko sa používalo i v kostole, ako „živý parfém“. Ak dievčatá pociťovali únavu práve privoňaním perka sa vzpružili a mohli pokračovať v počúvaní slova Božieho. O

Sváko Ragan

Sváko Ragan z Brezovej, svojrázna, neopakovateľná literárna postava, známa z humoristického románu Ela Šándora (rodáka z Vrbového) i populárneho televízneho seriálu mala reálny základ v osobe brezovského garbiara Martina Lacka.