Brezová pod Bradlom je mestom ležiacim na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny v malebnom kraji pod Bradlom. Z minulosti Brezovej sú známe najmä udalosti roku 1848, boj za národnú slobodu, či také osobnosti ako Samuel Jurkovič, Štefan Osuský, Ján Papánek a iní. Brezová pod Bradlom ponúka svojim návštevníkom priestor pre aktívny odpočinok i prírodné prostredie vhodné na cykloturistiku a turistiku. Okrem toho ponúka tiež príležitosť spoznávať kultúrne pamiatky a bohatú minulosť mesta i okolitého kraja.
Dobrú možnosť vnímať krásu krajiny dáva nad Brezovou sa vypínajúci vrchol Bradla. Pozorovateľ z neho uvidí zvlnený terén posiaty kopcami, poliami a lúkami, ovocnými sadmi, lesmi i menšími skupinami stromov, rozbrázdený početnými dolinami a výmoľmi. V strede tejto krajinnej scenérie sa nachádza Brezová. Na západe, severe i východe ju obkolesujú kopanice, juh zas zaberajú lesmi pokryté vrchy Brezovských Karpát.
Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle,národná kultúrna pamiatka, je dielom architekta Dušana Jurkoviča. Svojim prevedením právom patrí k vysokému štandardu európskej monumentálnej architektonickej tvorby. Má rozmery 93 x 62 m a postavili ju počas 280-tich pracovných dní v rokoch 1927 – 1928. V roku 2009 bola slávnostne zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
Brezovský rínek (dnes Námestie generála M. R. Štefánika) – miesto pohnutých udalostí jari i jesene 1848. 28. apríla 1848 tu J. M. Hurban svojou rečou strháva tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, a slovenských poslancov na sneme. V septembri 1848 sa kraj pod Bradlom stáva centrom povstania a 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky. Dnes je 22. september na pamäť týchto bitiek Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky.O
Brezovské perko je malá kytička z voňavých byliniek. Tieto bylinky si každá dievka dopestovala vo svojej záhradke a keďže to boli trvalky, v každom ročnom období mohla uviť a darovať svojmu milému perko. Takéto perko sa používalo i v kostole, ako „živý parfém“. Ak dievčatá pociťovali únavu práve privoňaním perka sa vzpružili a mohli pokračovať v počúvaní slova Božieho.
Sváko Ragan z Brezovej, svojrázna, neopakovateľná literárna postava, známa z humoristického románu Ela Šándora (rodáka z Vrbového) i populárneho televízneho seriálu mala reálny základ v osobe brezovského garbiara Martina Lacka.
Neopakovateľný Jozef Króner stvárnil postavu Sváka Ragana ako predstaviteľa tradičnej vidieckej obce. Vtipné príhody sú prezentované brezovským a myjavským nárečím a okamžite si získali priazeň divákov. Okrem dobrej zábavy séria približuje život na myjavských kopaniciach s mnohými rázovitými zvykmi.
